Tu sú tri príklady:
1. Začalo to tým, ako sa v jednom online rozhovore priznal, že dostal ponuku za povalenie Radičovej vlády. (Keď sa o prípad začala zaujímať polícia, prehlásil to iba za žart.) No pravda je, že odvtedy niekoľkokrát torpédoval Radičovej vládu, vydieral ju (jeho 4 hlasy boli kľúčové pri schvaľovaní zákonov) a napokon spolu so Sulíkom hlasoval proti dôvere Radičovej vlády.
2. Po páde Radičovej vlády sa prevalila kauza Gorila. Matovič sa verbálne postavil do čela boja proti oligarchom a celú svoju kampaň si postavil na boji proti finančným skupinám. No pravda je, že v skutočnosti sa spoluakcionár finančnej skupiny Penta a človek, ktorého meno sa spomína v spise Gorila, Jozef Špirko, bol v tom istom čase v najužšom kruhu OĽaNO pred parlamentnými voľbami (existuje o tom dokonca aj video).
3. Matovič neustále deklaruje, že jeho hlavným cieľom je, aby vznikla protificovská koalícia, pričom je ochotný „spojiť sa aj s čertom-diablom“, aby bol Fico porazený. No pravda je, že OĽaNO ako jediná politická strana spolupracuje so Smerom – cez svojho poslanca Petra Polláka vo funkcii splnomocnenca vlády(!), kvôli čomu napr. Sulík označil Matoviča za tichého koaličného partnera Smeru.
Navyše každou svojou aktivitou proti opozičným stranám - ako bola nahrávka Radoslava Procházku (na ktorej napokon nič nebolo), útoky na KDH ako na „drasticky zhnitú stranu, ktorá zneužíva kresťanstvo“, na Most-Híd („Most je nebezpečnejšia ako SMK“) apod. – nahráva práve Smeru, ktorý nemusí nič robiť, iba sa smiať na Matovičových útokoch.
Pravda je taká, že s Matovičom do vlády žiadna normálna strana nikdy nepôjde (okrem Lipšica, ktorý s ním ale spolupracuje iba z čistej zúfalosti, keďže má dlhodobo nízke preferencie), takže platí to, čo povedal Béla Bugár:
„Ak bude Igor Matovič so svojím zoskupením OĽaNO v budúcom parlamente, zabráni vzniku alternatívy voči vláde Smeru-SD.“
Odpoveď na otázku, komu toto celé vyhovuje, je na konci tohto citátu.